Proces s obvinenými trval desať mesiacov, rozsudok oznámili 30. septembra 1946 a 1. októbra 1946.
V nemeckom Norimbergu sa pred 70 rokmi, 20. novembra 1945, začal proces s nacistickými predstaviteľmi. Obvinení boli z vojnových zločinov. Po skončení druhej svetovej vojny 8. mája 1945 sa svet potreboval vyrovnať nielen s jej dôsledkami, ale aj s tými, ktorí ju iniciovali a spôsobili šesťročné utrpenie miliónom ľudí na celom svete.
O zverstvách nacistov sa môžete dočítať v článkoch:
Najväčšie zverstvá nacistov, o ktorých vás v škole neučili (I.časť)
Najväčšie zverstvá nacistov, o ktorých vás v škole neučili (II. časť)
Štyri víťazné mocnosti - ZSSR, USA, Británia a Francúzsko - vyriešili túto historickú úlohu zriadením medzinárodného súdu, ktorý zasadal v Norimbergu. Proces s obvinenými trval desať mesiacov, rozsudok oznámili 30. septembra 1946 a 1. októbra 1946.
Súdny tribunál v Norimbergu bol zriadený na základe Londýnskej dohody z 8. augusta 1945 o prenasledovaní vojnových zločincov. Voľba padla na mesto Norimberg, pretože uprostred rozvalín sa v ňom zachoval takmer nepoškodený justičný palác. Pri paláci sa nachádzalo málo poškodené väzenie a na jeho nádvorí stála menšia telocvičňa, ktorá sa o rok neskôr stala popravnou miestnosťou.
Obvinených súdil medzinárodný súdny tribunál v zložení Donedieu de Vabres (Francúzsko), Francis Biddle (USA), sir Geoffrey Lawrence (Británia) a Ion Timofejevič Nikitčenko (ZSSR).
Hlavní vinníci sa pred súd nikdy nedostali. Zo strachu pred zajatím a potupou spáchal totiž nacistický vodca Adolf Hitler spolu s Evou Braunovou 30. apríla 1945 vo svojom bunkri samovraždu. Na druhý deň ho nasledoval aj ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels s manželkou Magdou. Ešte predtým spoločne otrávili svojich šesť detí.
Ríšsky vodca SS Heinrich Himmler padol koncom mája 1945 do britského zajatia a tiež si zvolil radšej smrť než skončiť na popravisku. Deň pred svojou popravou spáchal v cele samovraždu zakladateľ Gestapa Hermann Göring. Podobný osud si zvolil aj ríšsky inšpektor zodpovedný za organizovanie nútených prác Robert Ley.
Obžalobu pôvodne vypracovali pre 24 obvinených politických, ideologických, hospodárskych a vojenských vodcov. Na súd sa nedostavil Martin Bormann a zo zdravotných dôvodov neprišiel Gustav Krupp von Bohlen und Halbach.
Pred tribunál predstúpilo 21 obžalovaných. Dvanásť obžalovaných odsúdili na trest smrti obesením. Rozsudok vykonali v skorých ranných hodinách 16. októbra 1946. Pri poprave boli prítomní zástupcovia každej zo štyroch veľmocí a ôsmi novinári. Fotografovať a filmovať bolo zakázané.
Telá popravených následne previezli do Mníchova, spálili ich v krematóriu a popol vysypali do rieky Isar. Troch z obžalovaných prepustili na slobodu, siedmich poslal súd do západoberlínskeho väzenia Spandau.
Počas norimberského procesu odsúdili ako zločinecké organizácie aj Schutzstaffel (SS), Geheime Staatspolizei (Gestapo), Sicherheitsdienst (SD) a vedúci štáb Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP). Procesy proti ďalším vojnovým zločincom pokračovali v Norimbergu až do roku 1949.
Obvinenia:
Trest smrti:
Martin Bormann - ríšsky protektor, vedúci straníckej kancelárie NSDAP, blízky spolupracovník Adolfa Hitlera
Hermann Göring - ríšsky maršal, zakladateľ nemeckej tajnej polície Gestapa, veliteľ nemeckých vzdušných síl Luftwaffe
Joachim von Ribbentrop - ríšsky minister zahraničných vecí
Wilhelm Keitel - poľný maršal a náčelník štábu vrchného veliteľstva (OKW, Oberkommando der Wehrmacht)
Ernst Kaltenbrunner - poľný maršal a šéf bezpečnostnej služby
Alfred Rosenberg - rasový ideológ, minister Východných okupovaných území v rokoch 1941 - 1945
Hans Frank - ríšsky právnický líder, guvernér Poľska
Julius Streicher - majiteľ a vydavateľ protižidovských novín Der Stürmer
Fritz Sauckel - protektor Durínka v rokoch 1927 - 1945, splnomocnenec pre nasadenie nacistických väzenských pracovných síl v rokoch 1942 - 1945
Alfred Jodl - náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva brannej moci - OKW
Wilhelm Frick - Hitlerov minister vnútra v rokoch 1933 - 1943, protektor Čiech a Moravy v rokoch 1943 - 1945
Arthur Seyss-Inquart - kancelár Rakúska v roku 1938, zástupca guvernéra Poľska v rokoch 1939 - 1940, splnomocnenec pre okupované Holandsko
Doživotie:
Rudolf Hess - Hitlerov zástupca a vodca NSDAP
Walter Funk - minister hospodárstva nacistického Nemecka, prezident Ríšskej banky v rokoch 1938 - 1945
Erich Raeder - admirál, vrchný predstaviteľ nemeckého vojnového loďstva Kriegsmarine v rokoch 1928 - 1943
20 rokov:
Baldur von Schirach - vodca Hitlerjugend v rokoch 1933 - 1940, protektor Viedne v rokoch 1940 - 1945
Albert Speer - minister zbrojnej výroby nacistického Nemecka v rokoch 1942 - 1945, ríšsky architekt
15 rokov:
Konstantin von Neurath - minister zahraničných vecí Nemecka v rokoch 1932 - 1938, protektor Čiech a Moravy v rokoch 1939 - 1943
10 rokov:
Karl Dönitz - admirál, vrchný predstaviteľ nemeckého vojnového loďstva Kriegsmarine v rokoch 1943 - 1945, Hitlerov nástupca vo funkcii hlavy štátu
Oslobodenie:
Hans Fritsche - populárny redaktor v rádiu, vedúci ríšskeho rozhlasu, vedúci spravodajského oddielu nacistického ministerstva propagandy
Franz von Papen - kancelár Nemecka v roku 1932, vicekancelár Adolfa Hitlera v rokoch 1933 - 1934, veľvyslanec v Rakúsku v rokoch 1934 - 1938, veľvyslanec v Turecku v rokoch 1939 - 1944
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy