Chlapec (11) nechce byť u otca, nikto zo súdu a úradov ho nepočúva

Chlapec je zatiaľ v striedavej starostlivo, ale rodičia sa nedokážu dohodnúť.

Súdy majú na verdikty čas a hoci chlapec vyjadril názor, akoby ho nik kompetentný nepočul. Čo hovoria odborníci? Poukazujú na veľké nedostatky striedavej starostlivosti. Keď viazne komunikácia rodičov, tak tento druh výchovy nemá žiaden zmysel. A naopak môže veľmi uškodiť.

Prvú časť reportáže o problémovej striedavej starostlivosti si môžete pozrieť v článku - Rozvedení rodičia sa nevedia dohodnúť, ich syn prežíva peklo

"Jednoducho to neprospieva. My za celé štyri roky nekomunikujeme. On stále na mňa vyhľadáva veci, dáva ma na súd," hovorí chlapcova mama pani Helena.

"Títo rodičia v záujme dieťaťa musia komunikovať. Či už je to zdravotný stav dieťaťa, problémy v škole alebo s kamarátmi alebo záujmové krúžky," hovorí Peter Reisz, advokát OZ ABC pre rodinu.

"Po pol roku som videla na malom, že nasilu chodí k otcovi. Plakával mi a to trvá doteraz," hovorí pani Helena.

"Základom striedavej osobnej starostlivosti je hlavne dbanie o najlepší záujem dieťaťa. To znamená, že takáto starostlivosť by sa mala nariaďovať hlavne tam, kde je to v záujme dieťaťa," dodal právnik.

Existuje záznam, kde sa 11 ročný chlapec vyjadril, že mu striedavá starostlivosť nevyhovuje. Chcel by byť u otca iba, keď bude sám chcieť. Otcovi to vraj nedokáže povedať. Podľa psychológa neriešenie problémov spôsobuje u chlapca neurotizáciu a agresívne správanie. Zdá sa, že chlapec vyjadril názor celkom zbytočne.

"Takže som dala predbežné opatrenie, súd mi to uznal a dal mi dieťa do mojej starostlivosti. Na to on dal odvolanie, kde to išlo do Nitry a súd určil naspäť striedavú starostlivosť," hovorí pani Helena.

Rodičia striedavú starostlivosť očividne nezvládajú. Nedokázali sa zhodnúť ani na tom, kam bude chodiť chlapec do školy.

"To nie je ani v zákone, ako má kto rozhodnúť," hovorí riaditeľka Základnej školy Škultétyho Mária Bezáková.

Využívajú ju ako vydieranie

"V prípade, keď sa nevedia dohodnúť na takej základnej veci, kam bude dieťa chodiť do školy, tak by nemala byť striedavá starostlivosť," hovorí Peter Reisz.

"To dieťa nemôžem nechať nasilu, keď rodič príde a povie, že ja si ho dávam na inú školu a v októbri príde mamina a znovu toto, pokiaľ súd nerozhodne," hovorí riaditeľka Bezáková.

"Otec mu povedal, že keď nepôjde na inú školu, tak stratí otca," hovorí pani Helena.

"Žiaľ, v praxi sa stretávame s tým, že striedavá osobná starostlivosť je využívaná ako nástroj na jednak vydieranie alebo zle robenie si medzi rodičmi. Je to akési právne vákuum. Striedavá starostlivosť je ako inštitút dobrá vec, v prípade keď sú splnené podmienky. Len ich treba zadefinovať v zákone," hovorí Reisz.

Neprepracovaný zákon

"Podľa môjho súdu je striedavá starostlivosť ako predčasne narodené dieťa. Neboli dostatočne vytvorené predovšetkým psychologické podmienky," myslí si Štefan Matula z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Napriek nedostatkom v zákone je čoraz viac detí zverených do striedavej starostlivosti rodičov. Podľa údajov ústredia práce ich bolo od januára do augusta tohto roku zverených do striedavej starostlivosti 638, čo je o 20 viac ako minulý rok.

"Momentálne sú zadefinované len základné podmienky ako sú vôľa rodičov starať sa o to dieťa a sledovanie toho najlepšieho záujmu dieťaťa. Nie je riešená otázka zachovania súrodeneckých vzťahov, keby bolo jedno z detí zverené do striedavej starostlivosti a druhé nie," hovorí advokát Reisz.

Chlapec už mlčí, nechce ublížiť rodičom

"Nikto nám nevie pomôcť a riešiť to, aby sa to už skončilo a bolo to pre naše dieťa najlepšie," hovorí pani Helena.

"Pokiaľ to dieťa nestrávilo tú striedavú starostlivosť, je to veľká psychická trauma," dodáva Matula.

"Povedal, že je mu to už jedno. Lebo už má kopec tých starostí, je to len na ňom založené. Nechce už bojovať medzi nami. Dieťa tým najviac trpí," dodáva chlapcova mama.

"Odchádza takéto psychologicky zranené do života. Hľadá si svoje partnerské vzťahy, buduje ich a tam veľmi často tieto negatívne zážitky z vlastného detstva prenáša," hovorí Matula.

"Dieťa, keď ho aj vypočuli, že je mu to jedno, lebo nechce ublížiť mne alebo otcovi. A chcem, aby bolo už niekým vypočuté. Aby sa nebál povedať svoj názor. Bojí sa to povedať, lebo sa bojí otca. Aby ho nestratil. Ja chcem len šťastie pre svoje dieťa, aby vyrastalo v láske a porozumení," dodáva Helena.