Nevedeli pochovať brata. Keď sa na to pozrela televízia, veci sa pohli

Nikola Teleková

1. 12. 2015, 18:30

Brat pani Miloty nechal sestre peniaze na jeho pohreb. Tie sa kamsi stratili. Na prípad sa pozrel štáb Reflexu.

Smrť nikdy nie je príjemná, hoci si ju niekedy ľudia zvolia dobrovoľne. Pozostalým tu zanechajú bolesť, trápenie a aj trampoty. Brat pani Miloty sa rozhodol pre dobrovoľný odchod zo života a svojej sestre v liste na rozlúčku odkázal peniaze na svoj pohreb. Cesta k nim ale bola ale mimoriadne kľukatá.

„Moja drahá sestra Milotka... Zanechávam ti v peňaženke 350 eur a 4092 českých korún. Prosím nekupuj rakvu, nedávaj ma do zeme. Nech ma dajú spáliť a popol nech rozprášia. To je, drahá sestra, moje želanie. Chcem to bez rozlúčky...," napísal brat pani Miloty v liste na rozlúčku.

Bol to deň ako každý iný, no nie pre muža, ktorý sa stal ústrednou postavou tohto príbehu. Po ťažkej chorobe urobil fatálne rozhodnutie.

Visiace telo muža objavili v banskobystrickom parku dvaja bežci. Privolaní záchranári mu už nepomohli. Pri jeho tele našli policajti posledné slová, ktoré adresoval svojej sestre.

Súrodenci sa roky nevideli, brat žil a pracoval dlhodobo v Česku. Telefonicky sa jej však pred pár dňami zdôveril, že je vážne chorý.

Príbuzní sa spoliehali na peniaze, o ktorých brat písal v liste na rozlúčku, ocitli sa ale v bludnom kruhu. Pracovisko patológie patrí pod úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou a ten vykonáva aj kontrolu. Pýtali sme sa preto kto je oprávnený osobné veci po zomrelom vydať pozostalým.

Aby sme sa presvedčili, či je to naozaj tak použili sme skrytú kameru.

48 hodín po pitve navyše začala plynúť lehota, ktorú patológia zo zákona obstarávateľovi pohrebu spoplatňuje.

Pracovníčka patológie zdôvodňovala postup tým, že robia všetko preto, aby zabezpečili pochovanie príbuzného. Potom, ako sme povedali, že sme z televízie, sa ale niečo zmenilo.

Do tretice osobné veci mŕtveho brata predsa len skončili v rukách príbuzných. Na ich veľké sklamanie však bez zmienenej finančnej čiastky.

Potvrdila to aj polícia. List bol datovaný tri dni pred smrťou. Či spomínanú sumu nebohý minul, stratil, alebo ho niekto okradol, už zrejme nikto nezistí.

Výška príspevku je necelých 80 eur. Z bratových dokladov sa ale príbuzní dozvedeli, že mal trvalý pobyt v Prahe a české štátne občianstvo.

A ako sa to celé napokon skončilo? Z úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sme dostali prekvapujúcu odpoveď. Na pracovisku patológie vraj osobné veci príbuzným neodmietli vydať, ale naopak príbuzní si ich odmietli prevziať, čo oni popierajú. Podľa zákona, ak sa nenájde rodina zosnulého, alebo ak ho nemajú za čo pochovať, pohreb zabezpečí obec na území ktorej nastalo úmrtie.

Mesto nechalo Marianovo telo spopolniť. Trovy si v takýchto prípadoch samosprávy žiadajú v dedičskom konaní po zosnulom. Peniaze ale dostanú iba zriedka.