Slovensko už dávno nie je stredoeurópsky tiger

Zuzana Gálisová

25. 1. 2018, 18:42

Platy u nás rastú najpomalšie v regióne.

V Poľsku, Česku aj Maďarsku sa sumy na výplatných páskach zvyšujú oveľa citeľnejšie. Opozícia vidí cestu v znížení odvodového zaťaženia zamestnávateľov. Vláda oponuje, že pre stimulovanie platov robí dosť.

Stredoeurópsky tiger je minulosťou. Ekonomika rastie priemerným tempom, štát hospodári s priemerným deficitom a naše platy už nikoho nedobiehajú.

Kým Maďarom vlani stúpla priemerná mzda skoro o 13 percent, Slovákom len o 4,5 percenta. Viac ako my si polepšili aj zamestnanci v Česku a Poľsku.

Opozícia tvrdí, že vláda v stimulovaní platov smerom k dobiehaniu Európy zlyhala. „Môžeme spomenúť zamestnaneckú prémiu, ktorá krátko po svojej existencii existuje vlastne v len zákone. V praxi je nevykonateľná. Môžeme hovoriť o odvodovej a odpočítateľnej položke na zdravotné poistenie, ktorá keď sa zaviedla, bolo možné ju uplatniť vo výške 380 eur, v súčasnosti je to už len 180 eur ale len pre zamestnancov. Od tohto roku vytiahne zrušenie pre zamestnávateľov viac ako 100 miliónov od nich," vysvetlila expertka Spolu - občianskej demokracie Jaroslava Lukačovičová.

To všetko sú peniaze, ktoré štát pýta od zamestnávateľov nad rámec platov, na ktorých sa so zamestnancami oni dohodli. Zníženie odvodového zaťaženia by podľa opozície nechalo firmám viac peňazí pre ľudí.

„Platy na Slovensku nielenže rastú pomalšie ako v okolitých krajinách V4. Ale týmto tempom nikdy nedobehneme ani západnú Európu. V percentuálnom vyjadrení síce rast platov vyzerá ešte ako tak, no keď si to prepočítame na eurá, zistíme, že napríklad také Nemecko sa nám neustále vzďaľuje."

Kým na 4, 5 percentný rast miezd vlani zvýšil cenu práce na Slovensku o 50 centov na hodinu, 2,5 percenta v Nemecku pridalo Nemcovi 80 centov.

„Tak ako vyzerá aktuálna štruktúra slovenskej ekonomiky, tak nie je možné dobehnúť Nemecko alebo Rakúsko v mzdovej úrovni a budú sa nám skôr vzďaľovať," myslí si Jiří Halbrštát z personálnej spoločnosti Manpower

Podľa neho za tým nestojí žiadna vláda, ale orientácia našej ekonomiky na výrobu. „Je potrebné zvýšiť podieľa služieb na celkomvom HDP, investovať do vedy a výskumu, aby sa Slovensko stalo zaujímavou destináciou pre firmy, ktoré tu budú chcieť mať vývojové centrá s vysokou pridanou hodnotou a vytvárať omnoho väčšie peniaze, ktoré sa pozpočítajú na jednotlivých obyvateľov," dodal.